Už rok postupne zakomponovávam poznatky z tohto školenia sebarozvoja do svojho každodenného života, a nemalou mierou mi to pomáha stať sa lepšou verziou samého seba. Aktuálne vyšiel super článok o Martinovi. Tu je zopár myšlienok z článku, a zároveň k tomu prikladám aj odkazy na FTs články k tejto problematike, ktoré som napísal ešte pred absolvovaním stretnutia s Martinom. Len som si potvrdil správnosť svojej cesty.
Je pravda, že keď prijímame pokorne a vďačne, možno až necháme veci voľne plynúť, tak pocítime veľký rozdiel v našej energii?
Sila je už v tom samotnom prijatí. Ak stresovú situáciu prijímam, neplytvám energiou neprijatia a vzdorovania, zostanem uvoľnený. Pretože, ak neprijímam, bránim sa, v tele vzniká napätie a to nás ochromuje a berie pružnosť a silu. Ak vnímam situáciu vďačne a pozorne, je veľký rozdiel v energii.
Cez dych a chlad sa učíme ceste, ako sa dostávať do prítomnosti aj v iných situáciách, len tak. Nachádzame dôvody, prečo tento stav prítomnosti a prijatia vyhľadávať. Či už tomu na vedomej úrovni rozumieme alebo nie, je to sympatické a srdcu blízke, pretože keď som v prítomnosti, nie je tam minulosť ani budúcnosť a ich problémy a túžby, všetko je tak ako je, a je to v poriadku. To je ten stav, za ktorým sa ženieme rôznymi spôsobmi, pretože to hľadáme mimo nás. Pritom tento stav je v nás, netreba k nemu nič, je to tak jednoduché.
Život je jednoduchý a nádherný, je to však voľba každého, akú cestu si zvolí. Napriek vonkajším podmienkam života hovorím o vnútornej ceste každého z nás. Jedna strana je to, čo sa deje vonku a druhá, čo sa deje vo vnútri.
Z pohľadu stotožnenia sa s emóciami a myšlienkami je ľahké byť obeťou toho, čo život prináša, je ľahké brať život tak vážne a byť napätý a slabý. Z pohľadu vedomého pozorovateľa je ľahké byt slobodný a uvoľnený, dávať a prijímať. Je ľahké byť sám sebou, pretože strach, ktorý s myšlienkami prichádza, dokážeme prosto pozorovať a už nás viac nezväzuje, pretože ho len pozorujeme. Keď pozorujem dych, myšlienky a emócie s vedomím, že som pozorovateľ, to je veľmi silný moment tu a teraz. A to napriek tomu, že v mysli prúdia myšlienky, a že telo cíti emócie.
Toto je z môjho pohľadu sloboda, nečakať na obdobie kedy „už bude pokoj“, ale naučiť sa čítať životné lekcie, učiť sa z nich.
Pozorovateľ si ľahko všimne podobnosť situácií, ktoré sa mu v živote opakujú. Stačí byť len trochu vnímavý na to, aby sme si všimli, že ľudia, ktorých v živote stretávame a ich životné situácie nám zrkadlia nás samých, aby sme sa v tých zrkadlách zbadali a tak sa stávali vedomejšími.
Tu sú podrobnejšie články z FTs blogu k tejto téme pozorovateľa a zrkadlenia.
Znamená to, že ak ma niekto vytáča, alebo mi na ňom niečo vadí, tak to mám v prvom rade skôr problém so sebou?
Je rozdiel, či si berieme situácie a interakcie s ľuďmi osobne cez ego/strach a stotožňovanie sa, alebo to vnímame a prijímame vďačne ako cenné lekcie, v ktorých sa spoznávame, učíme a posúvame. Ako to funguje? Poďme na to jednoducho: ak mi niekto niečo hovorí a mňa sa to vnútri „dotýka“, cítim, že ma to irituje, alebo mám potrebu sa obhajovať a podobne, znamená to, že to, o čom hovorí je téma, ktorá v mojom živote potrebuje pozornosť a je tam priestor pre zmenu.
Ak mi niečo vadí na iných, mám problém to prijať, väčšinou je to tak, že som to ešte neprijal na sebe.
Kto sa rozhodne na to pozrieť, ľahko sa v tom zorientuje. Tento prístup je presne o tom, že preberiem zodpovednosť za seba a svoj život, prestanem obviňovať druhých, že môžu za to ako sa cítim, alebo že je to kvôli nim a podobne. Tento prístup sa javí pre človeka nevedomého ako nezmyselný, pretože je nekomfortný, zodpovedný a veľmi sofistikovaný, aby to bola pravda. Z toho pohľadu je jednoduchšie sa vyhovárať na druhých, ako prijať zodpovednosť za stav svojho vedomia a života. Avšak, z pohľadu vedomého človeka je jednoduchšia cesta práve cesta slobody, slobody, ktorá ide ruka v ruke so zodpovednosťou za svoj život. Cesta hravého vnímania lekcií života ako nástroj pre posun bližšie k sebe.
Podrobný článok na FTs blogu k téme zodpovednosti si prečítajte tu.
Takže chápem správne, že zrkadlo nastavím vždy najprv sebe a budem hľadať súvislosti vo svojom vnútri?
Primárne áno, ale nie všetko čo vnímame je zrkadlenie. Ak mám danú oblasť v sebe spracovanú, napriek tomu, že situácia, ktorá ma v minulosti vnútorne rozhadzovala (iritovala a pod.) už teraz môže byť vnútri kľud a napriek tomu môžeme vidieť u druhej osoby čím si prechádza.
Sebavedomie je vedomie seba. Ten kto vie, kto je, je pri sile a nepotrebuje si nič dokazovať. Nepotrebuje iných na to, aby bol zdravý, silný a šťastný. Píšem to zo srdca a skúseností, ktoré život prináša. Tieto a iné princípy som si uvedomil práve počas praxe dýchacích cvičení a otužovania v ľadovej vode.
FTs článok o sebavedomí už dobre poznáte.
Život je tak úžasný, že každému sprostredkováva cez životné situácie presne to, čo v ten moment má prísť. Preto nie je dôvod obávať sa. Len sa uvoľniť a veriť v chod života.
Zistil som, že mnoho predstáv o sebe sú vlastne masky, role, ktoré hráme. Je to také náročné stále sa nejako tváriť podľa očakávaní a obávať sa, či budem prijatý ostatnými. Vďaka tým lekciám som si to uvedomil a postupne to zmenil. Čo mi najviac pomáhalo? Pracovať na vnútornej sile a schopnosti pozorovať. Všetko je to stále o tom istom. Byť sám sebou, pozorovať myseľ, emócie a nenechať sa zastaviť silou strachu či lenivosti, vyjsť z komfortnej zóny.
Všetci máme túto vnútornú silu, ide o to či sa naučíme s ňou pracovať, usmerňovať ju. Ak poznám svoju silu, viem ju nasmerovať, realizujem potenciál a tam sa naberá hĺbka plného života.
Článkov na FTs blogu o sebarozvoji je naozaj dosť a vychádzajú z reálnych skúseností. Samozrejme jedna vec je si ich prečítať a súhlasne prikyvovať, že super, a druhá uvedomiť si svoj stav a skúsiť zakomponovávať veci do svojho každodenného života. Je to voľba každého z nás. Samozrejme akúkoľvek cestu si vyberiete, je to v poriadku.
A tu je celá verzia článku o Martinovi Thámovi.